Pokoj v kráľovstve slnka , ľadu a snehu

Ženský skimo kemp -"pocovidová" edícia vyšla na jednotku 

Stretnutia sa dámy z Crazy WoMen o. z. v zložení Izka R. a Katka B. zúčastnili už v minulosti a tak tradícia

vzhľadom na vysoko športovo a spoločensky pozitívny charakter podujatia pokračuje.

Tento rok bohužiaľ z klubu sama, no pridajú sa iné dámy z BB a okolia.

Tradičný termín marec // 22// sa napriek zúreniu Omikronu, neprehľadnosti meniacich sa opatrení v európskych krajinách a chuti absolvovať očkovania a testovania javí ako dobrá voľba.

Začneme troškou geografie :

Rakúska časť Otziho kráľovstva :
Pohorie sa delí na niekoľko skupín. Z hlavného hrebeňa Hauptkamm (Hinter Schwarze) vybieha severným smerom v uzlovom vrchu Palla Bianca rázsocha Weisskamm (Wildspitze). Medzi údolím Pitztal a Ötztal sa tiahne skalnatý hrebeň Geigenkamm (Hohe Geigy), na ktorom až na malé výnimky chýba ľadovec. Ďalší významný priečny hrebeň Kaunergrat (Watzespitze) leží medzi dolinou Pitzstal a dolinou Kaunertal. Západne od doliny Kaunertal ležia posledné dve horské skupiny rakúskej časti hôr, Glockturmkamm (Glockturm) a menšia Naudere Berge (mittlerer Seekarkopf).

Talianska časť
Medzi dolinami Valle Lunga a Val Senales leží plošne najväčší masív Salurnkamm (Catena di Salurna) s druhým najvyšším vrcholom Ötztalských Álp Palla Bianca (3 738 m n. m.). Západne od údolia Senales a južne od hlavného hrebeňa nájdeme málo navštevovanú skupinu Texelgruppe (Monte Rosso). Na severe leží plošne malý, ale zaujímavý masív Plaineiler Berge (Monti di plánom).

Trošku histórie

Oblasť je známa najlepšie zachovaným kostrovým nálezom muža s vekom 3300 rokov pred Kristom familiárne nazývaným Otzi, ktorý bol nájdený v r. 1991 a jeho pamätník je cca hodinu cesty od Similaun Hutte.

Priebeh stretnutia:

Účastníčky sa stretávajú na parkovisku Ambergerhutte , nášho štartovacieho pointu v sobotu 14.30

toľko povie e mail a detail chata 550 výškových od parkingu cca 6 km mi imponuje ako cestu na Žiarsku chatu

a nie som ďaleko od pravdy. Výstup v príjemnom teréne a spoločnosti daľších dám ubieha fajn až na hmotnosť batoha,

ktorý si už moje plecia odvykli nosiť, ale s presvedčením, že to dáme sa snažím zrýchľovať, kde sa dá.

Dolina je úžasne tvarovaná a výhľady do jednotlivých " odbočiek" sú dychberúce- začínam rozumieť Otzimu prečo žil práve tu.

FOTO 1 foto 2

Dorazím na chatu, fotím ako japonský turista a zisťujem druhú tragikomickú skutočnosť - bez signálu telefónu a žiadnych dát som absolútne zúfala. To je zlý vtip a búria sa vo mne zbytky hormónov. Toto nedám, disciplinovane sa vyzúvam a obzerám, kto kedy príde. Cítim trošku energie a naťahujem pásy že ešte trošku hore dolinou skúsim popozerať- či náhodou Otzi nemá brata. Som už vyššie ako Chopok ale hlavne zvláštny chlad pri schovávaní žeravej gule nad dolinou zvyšuje majestátnosť pocitov. Hlad ma privedie spať a to už su na mieste ostatné ženičky aj z BB aj z iných krajín, srdečne sa privítame a rečiam nie je konca kraja. 

Zisťujem však, že na rozdiel od predošlej edície nemáme " hlavu " zájazdu a budeme sa organizovať podľa chuti a nereaguje len tak, čo je nakoniec voľba na prvý deň slovenská expedícia podĺa rady českého guida, kt je v doline niekoľko týždňov a odporučí, kde nájsť POW. vchádzame po prekonaní nadmorskej výšky a vyššieho prahu do neskutočnej doliny. Kde oko aj duša pištia- TAM alebo Tam nie radšej T A M a času málo a chuti tak veľa. S Jankou a Emou nakoniec vytvoríme kompaktnú partiu a vyberieme si za ciel pláne v takom polotieni SZ a vystúpame po moment je je nad nami už len ostrý a strmý hrebeň na pešo, motivácia na chodu na mačkách nie je taká vysoká/ okrem Eminej / dáme rýchle jedlo a sup do prašanu.

Neľutujeme a píštíme ako svište na svatbe a každý oblúk sa hráme s radosťou pohybu v osi sneh, lyža a sklon nášho tela. Zadýchane ako na prvom rande sa objímeme v radosti z týchto pocitov...toto je moment, ktorý Vám nik nezoberie.

FOTO 3

Vyčkávame na Emmu a stretávame našu skupinku, ktorá ešte postupuje hore dolinou, Slnko sa láme a deň končí a žalúdok sa teší na jedlo.

Smäd je tu nejako pálčivejší a to sme vypili na túre takmer 1,5 L, čo je jasné nebolo dosť.  Je tu večer a ide sa plánovať.

Počasie vyzerá sľubne o čom sa presvedčíme ráno, keď s Emmou ideme precvičiť jazyky a vyrážame s medzinárodnou partiou smer Kuhscheibe 3200 m.

Deň nám doprial absolútne bezvetrie, slnko a okolo 12.30 máme obed v nadmorskej výške a exkluzívnej viditeľnosti

FOTO 4-5

Menšia skupinka sa vraciame, mňa ešte čaká trošku práce na PC a balenie. Emi sa ku mne pridáva a po peknom večeri a plánovaní ďalšieho roku vlezieme po chladnejšej sprche //za 1 euro minúta// pod perinu snívať naše horské sny.

Ráno nás čaká už len rozlúčka a dlhá cesta domov.

Marec a apríl  je ešte pred nami a tam budú iste aj nejaké  skialpové dobrodružstvá.