Naspäť

Portugalsko, Half IronMan Cascais 70.3

  • Katarína Belicová
  • 31.10.2021
#triathlon #3life #3Women #skimountaineernig #sportylife #challengeyourself
Trošku dlhšie som destilovala tento zážitok a vlastne posledné mesiace od #triathlonattack21 sú dosť neštandartné.
Uvažovala som nad sebou, vecami ktoré robím a s kým ich robím, na čo ešte mám chuť a                                                                            
čo vlastne už stratilo čaro.
Uvažovala som nad novými tvárami v mojom živote, ktoré mi dávajú krídla
a iskru a aj tými, čo ma neprestali mať radi- takú, aká som a neprestávajú ma inšpirovať a povzbudzovať.
Ako každý z Vás mám aj tretiu kategóriu - démonikov, ktorí berú a berú, usmievajú sa Vám do tváre a ale aj tých, čo sa mračia, tých okolo - veď ich poznáte… / aj tých démonikov vo vnútri /
Aj táto kategória ma rovnako inšpirujúcu silu - je síce ťažšie ju pohľadať a vidieť, možno však toto zrkadlo ma viacnásobnú silu.
Vďaka teda inšpirácii v mojich slabých chvíľkach posunula ma Nikola Čorbová- stála som na štarte najväčšieho, čo sa týka počtu účastníkov podujatia môjho života IM 70.3 Cascais.
Letela som 3 dni dopredu aklimatizovať sa a rozkukať sa na veľký 3svet. Bolo na čo pozerať.
Prišla nedeľa :
Nie ideálna noc, ľahké prvé raňajky a bike do depa, druhé raňajky a oddych. Cesta na štart je pár metrov - blíži sa 9.45.Prichádzam a zmenšujem sa na zrnko piesku.
Hučal kotol pretekárov a hučal kotol fanúšikov.
Znela hymna usporiadateľskej krajiny spievaná operným hlasom dámy , ktorý prenikal do každej mojej bunky a vytláčal strach. Vlajka na stožiar.
Zneli melódie Vangelisa aj AC/DC a vďaka triku a šarmu  Valeria Pirova sme sa ocitli v elitnom poradí pred vstupom do štartovacích kojí do 17.0 C oceánu. 
Pre mňa už len toto spojenie sťahovalo hrdlo a slzy dojatia a rešpektu boli na krajíčku.
Štart elity, potom my …
Po 5 sekundách znel lodný zvon a vybehli sme teda asi v 7/8 poradí z tej masy smerom do slanej výzvy. 
Viem, koľko som dala plávaniu a taký je výsledok plus mierne vlny a niekoľkokrát pijem nedobrovoľne,
niekoľkokrát ma drží niekto za členok a bójky s označením trate majú riedku frekvenciu a nie ideálnu farbu, nevadí - viem, že do limitu musím byť na červenom koberci a to sa mi nakoniec podarí s veľmi slušným časom - prebehnem popod sprchy a vyzliekam neoprén.
V dave zahliadnem môjho coucha Miroslav Leitner ako sa pokúša fotiť a užívam si 650 M červeného depa ako na filmovom festivale v Cannes a povzbudzovania cudzích ľudí . Chodidlá zo studenej vody necítim.
Zdá sa, že rýchlo opúšťam depo a šup veľmi členitý bike, našťastie nie je veterno,
tak  si užijem v plnej paráde - 10 km rovinky, následne stúpanie do 29 km cez 750 výškových do prekrásnej lesnatej prírodnej rezervácie okolo mesta Sintra s kvalitnými cestami, dohľadom polície a skautov.
Po dosiahnutí najvyššieho bodu trate krásne zjazdy a členitosti stále nie je dosť. 
Ešte aj okruh Formule 1 Estoril ma prevýšenie, no na 60 km už začne fakt rovina a všetko ide krásne až sa divím, mala by som byt v kategórii 30 žien s vekom 50-54 rokov, couch hlási  na kruhovom objazde orientačne 13-14 miesto. Veľmi neverím, motivujúce, no vŕta mi v hlave koľko dám asi nenastúpilo 
Zdá sa podľa hodiniek, že som teda mimo ohrozenia stop času a do depa na beh prichádzam tesne okolo 5 :05 h, to je relatívne skvelé, ale biológiu neoklameš a treba cikať na WC, škoda času v obrovskom depe  a hor sa na beh.
Zdá sa, že som prechody natrénovala, nohy sú tuhé okolo fascia lata a zadoček neposlúcha, ale to iste povolí, presviedčam svoju hlavu. 
Začína sa to kopčekom a čakám. Teda bežím a čakám a pijem a jem.
No zrada je tu pred otočkou, vidím Valy ako valí do cieľa a moje nohy majú už 5 km a stále nejako nechcú ísť, ešte držím tempo, no postupne to prestáva ísť. Toto som nechcela.
Začínam potupne beh na indiána  a chytám sa príležitosti sa potiahnuť za niekým po otočke, kde sa ešte ako tak pozbieram. Druhé kolo je morál a pocvičím si ho poriadne, s malým diablikom sa dohadujem a začína mi byt trošku na zvracanie a tak skúšam ešte viac piť. 
Silu dodávajú "DJ skupinky",  ktoré sa bavia pri trati, majú stolík, svoje občerstvenie a drink - výberu si pretekára - oslovujú ho menom, ktoré je na štartovnom čísle a odovzdajú mu tak potrebnú silu.
Na 17,5 km mi pán dodáva energiu povzbudzovaním o ľudskej súťaživosti 

Galéria